Vydržalo jej to asi 10 sekúnd, než tresla na zadok.
Slzy sme zahnali a pustili sa do tréningu. Návaly radosti striedal plač, ktorý sme "mitigovali" čajom, dýchaním na zmrznuté ručičky a neustálym povzbudzovaním. Výsledkom bolo, že Majda zvládla za opory kuželky stáť na korčuliach a bez pádu som ju potlačil na celú šírku zimáku.
Stelle som vysvetlil, ako ma korčuľovať dozadu, Terezku pochválil a "ofenzívnou" jazdou zaspomínal na staré dobré časy, keď sme ako drzí hokejisti trápili plebs na verejnom korčuľovaní.
Žádné komentáře:
Okomentovat